Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu
Tatranská galéria v Poprade si dnes prostredníctvom výstavy Ivana Kőhlera s názvom Rezidencia smrti – Jude osudy pripomína obete holokaustu. Expozícia fotografických panelov je súčasťou medzinárodného projektu ART & HOLOCAUST, ktorý svojimi aktivitami v spolupráci s viacerými slovenskými partnermi a partnerskou inštitúciou z Nórska prináša pohľad na utrpenie židovskej či rómskej národnostnej menšiny počas druhej svetovej vojny.
Siedmy január si verejnosť pripomína ako Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Bol vyhlásený 1. novembra v roku 2005 na základe rezolúcie na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov pri príležitosti 60. výročia oslobodenia najväčšieho nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz (v poľskom Osvienčime), ktorý sa stal symbolom holokaustu.
V Nemecku sa 27. január pripomínal už od roku 1996 ako Deň pamiatky obetí národného socializmu.
Cieľom tohto dňa je pripomínať si každoročne utrpenie miliónov obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny, aby sa smutná história už nikdy neopakovala.
Návrh na zaradenie do zoznamu pamätných dní podali krajiny Izrael, Spojené štáty americké, Kanada, Austrália a Rusko.
Podporilo ho 91 členských štátov OSN. Okrem židovského etnika, na ktoré boli nacisti primárne zameraní, vyvražďovanie postihlo aj ďalšie etnické, náboženské a politické skupiny (chronologicky: politických odporcov (najmä komunistov a sociálnych demokratov), Svedkov Jehovových, telesne či mentálne postihnutých, homosexuálov, Židov, Rómov, Poliakov a občanov Sovietskeho zväzu. V rámci genocídy namierenej na židovské etnikum bolo vyvraždených okolo 6 miliónov Židov.[2][3] Pokiaľ pod pojmom holokaust chápeme nacistickú perzekúciu ako celok, hovoríme o počte obetí holokaustu medzi 11 až 17 miliónmi ľudí. Zdroj wikipédia.)
Na Slovensku si okrem 27. januára pripomíname obete holokaustu aj v pamätný Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý u nás pripadá na 9. septembra. Ako uvádza Dokumentačné stredisko holokaustu na svojom webovom sídle: „Odkazuje na konkrétnu udalosť – prijatie tzv. Židovského kódexu. Vláda ľudáckej Slovenskej republiky prijala tzv. Židovský kódex (Nariadenie o právnom postavení Židov č.198/1941 Sl. z.) 9. septembra 1941. Kódex bol najrozsiahlejšou právnou normou vojnového slovenského štátu. Obsahoval celkovo 270 paragrafov. V nich prevažne zhrnul dovtedajšiu protižidovskú legislatívu na Slovensku. Obsahoval však aj nové prvky, predovšetkým novú definíciu pojmu Žid na rasovom základe. Do právneho poriadku zavádzal aj pojem židovský miešanec“