Zaujímavé čítanie

Príbeh Heleny Citrónovej

Svet si v týchto dňoch pripomína obete holokaustu. Tatranská galéria v Poprade si ich pripomína umením inšpirovaným láskou.

Peklo 20. storočia menom holokaust si počas druhej svetovej vojny vyžiadalo životy približne šiestich miliónov Židov, v širšom meradle sa počet obetí približuje ku číslu sedemnásť miliónov ľudských životov. Cieľom Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu, ktorý pripadá na 27. január, je každoročne si pripomínať utrpenie obetí ale i preživších a pozostalých.

Priamo uprostred nacistického besnenia koncentračných a vyhladzovacích táborov sa ocitla aj 20-ročná slovenská Židovka Helena Citrónová so svojimi rodičmi a súrodencami. Po transporte Heleny do najväčšieho z nich – Auschwitzu v poľskom meste Osvienčim v marci roku 1942 – sa začal písať neuveriteľný príbeh lásky medzi ňou a dozorcom SS Franzom Wunschom.

Helena bola v tábore spočiatku nútená pomáhať pri búracích prácach, no uvedomovala si, že takto dlho nevydrží. Podarilo sa jej získať oblečenie po inej žene, ktorá pracovala v „Kanade“ (pozn. v baraku, kde sa zhromažďovali a triedili veci väzňov). Keď ďalší deň ráno prišla takto oblečená do baraku, dozorkyňa si ju všimla a za trest mala byť na druhý deň zaradená do trestného komanda, čo znamenalo takmer istú smrť. Zhodou okolností práve v ten deň oslavoval narodeniny rakúsky príslušník SS Franz Wunsch. Dozorkyňa Helenu Citrónovú vybrala, aby mu zaspievala.

Zachránil Helenu aj jej sestru

S plačom vtedy zaspievala nemeckú pieseň, ktorú si pamätala zo školy. Keď skončila, poprosil ju, aby zaspievala ešte raz. Takto sa zrodili city v inak tvrdom, násilníckom srdci mladíka z Rakúska. Zariadil, aby mohla zostať v „Kanade“ a po celý čas nad ňou držal ochrannú ruku.

V čase, keď sa Helena dozvedela, že do Auschwitzu priviezli jej sestru Rózinku s dvomi malými deťmi a smerujú ku plynovým komorám, bola z jej rodiny jedinou žijúcou príbuznou. Helena vybehla počas zákazu vychádzania ku krematóriu, kde ju dostihol Wunsch a naliehal, aby mu povedala, ako sa volá jej sestra. Vbehol do krematória a vyhlásil, že pre neho kedysi pracovala a že ju potrebuje. Deti však skončili v plynovej komore.

Obom sestrám sa za pomoci esesáka podarilo dožiť oslobodenia koncentračného a vyhladzovacieho tábora Červenou armádou 27. januára 1945.

Po vojne sa stretli iba raz

Spočiatku odmietavý, nenávistný postoj Heleny Citrónovej k Franzovi Wunschovi sa v Auschwitzi napokon zmenil na náklonnosť. Po vojne však so sestrou začali nový život v Izraeli a hoci sa ju Wunsch pokúšal nájsť, na jeho snahu nijako nereagovala. Stretli sa len raz, v roku 1972, keď na naliehanie jeho manželky prišla svedčiť na súd do Viedne. Pod vplyvom jej výpovede Wunscha nakoniec zbavili všetkých obvinení.

Príbeh zakázanej lásky mnohých inšpiroval k umeniu

Pohnuté osudy dvoch Židoviek pod ochrannou rukou esesáka sa stali námetom pre vznik rôznych umeleckých diel v zahraničí i na Slovensku.

Tatranská galéria v Poprade v rámci medzinárodného projektu ART & HOLOCAUST pre návštevníkov aktuálne sprístupnila výstavu fotografických panelov od slovenského výtvarníka a umeleckého fotografa Ivana Kelly Köhlera s názvom Rezidencia smrti – Jude osudy. Autor fotografoval priamo v koncentračnom tábore. Svoje sugestívne fotografie v náznakoch vložil do grafických obrazov, kde zakomponoval uvedený príbeh zakázanej lásky.

O Heleninom vzťahu vznikla aj opera s rovnomenným názvom Helena Citrónová. Jej autorom je thajský skladateľ Somtow Sucharitkul, ktorý na jej príprave pracoval päť rokov. Premiéru mala pred tromi rokmi v Bangkoku. Písomnú podobu jej príbehu v roku 2010 dala knižná publikácia Láska v Kanade od chorvátskej autorky Hany Raduličovej. Za dokumentárny film Láska to nebola z roku 2020 izraelská režisérka Maya Sarfaty získala študentského Oscara za najlepší zahraničný dokument.