Exkurzie

V rámci projektu ART & HOLOCAUST prebehli exkurzie do Múzea holokaustu v Seredi (13. apríla 2023) a do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau (27. apríla a 11. mája 2023 a 8.apríla 2024), ktorých sa zúčastnili študenti Strednej priemyselnej školy v Poprade a študenti gymnázia Kukučínova Poprad.

Exkurzia Múzeum holokaustu v Seredi – Slovenské národné múzeum

Exkurzia sa realizovala v spolupráci so Slovenským Národným Múzeom – Múzeom židovskej kultúry. Múzeum holokaustu vzniklo v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora v Seredi. Predstavuje autentické miesto viažuce sa k tragickému obdobiu riešenia židovskej otázky na Slovensku počas druhej svetovej vojny.

Na úvod exkurzie bola prednáška od Mgr. Mateja Beránka PhD., zo vzdelávacieho oddelenia Múzea holokaustu v Seredi. Prednáška bola zameraná na budovanie koncentračných táborov a na dva konkrétne úteky, ktoré boli z táborov Auschwitz a Sobibor. V rámci prednášky poslucháči videli krátku ukážku svedectva preživšej Edity Grosmanovej.

V múzeu sú vystavené dobové dokumenty, fotografie a predmety súvisiace s prenasledovaním Židov na území Slovenska. Jedným z vystavených artefaktov je dobytčí vagón, v ktorom deportovali Židov do koncentračného tábora Auschwitz. Expozičný komplex sa nachádza v piatich pôvodných budovách pracovného a koncentračného tábora pre Židov v Seredi. Múzeum zároveň slúži aj ako pamätník zavraždeným Židom zo Slovenska, pričom len táborom v Seredi ich prešlo približne 16 000, z ktorých bola väčšina zavraždená počas holokaustu. Pri príležitosti 75. výročia oslobodenia nacistického koncentračného tábora Auschwitz dokončilo Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry v Bratislave záverečnú časť Stálej expozície Múzea holokaustu v Seredi, barak č. 2. Témou tejto časti expozície sú tábory, strediská a getá na celom území Slovenska vrátane okupovaných na južnom Slovensku. Detailne sa zameriava aj na Židov v tzv. 6. robotnom prápore a na perzekúcie, ktoré sa diali na našom území v období holokaustu, ako Kremnička a Nemecká. Súčasťou novo sprístupneného baraku je i Pamätník – spomienková miestnosť, v ktorej si návštevník môže vypočuť mená deportovaných zo Slovenska a priestor, kam môže vložiť svoje pocity či priania zaznamenané na papier. V prvej časti expozície sprístupnenej v roku 2016 sa môže návštevník oboznámiť s problematikou holokaustu na Slovensku a deportáciami za hranice slovenského štátu do nacistických vyhladzovacích táborov. Pripomenuté sú osudy tých, ktorí boli zavraždení, i nemnohých, ktorí prežili, ale aj záchrancov ocenených vyznamenaním Spravodlivý medzi národmi. Od roku 2018 je súčasťou okruhu pre návštevníkov barak č. 3, ktorý scénickou formou približuje život v seredskom tábore, kde Židia nútene pracovali pre štát, ktorý ich z rasových dôvodov zbavil občianskych práv, väznil a napokon deportoval.

Reakcie študentov na exkurzie:

Na chvíľu sme vkĺzli do temnej doby…, aby sme nezabudli

Prebudiť sa do daždivého a nepríjemne studeného aprílového rána s tým, že vás čaká cesta do koncentračného tábora… Bŕŕŕ! Ale nie, naozaj to pre nás nebolo až také zlé. To s tým studeným ránom je síce pravda, druhá časť úvodnej vety je však silne pritiahnutá za vlasy. Nás čakala cesta do západoslovenskej Serede. Tam je totiž Múzeum holokaustu.

V Seredi bol počas druhej svetovej vojny pracovný a koncentračný tábor, v ktorom zhromažďovali slovenských Židov. Dnes je na jeho mieste spomínané múzeum zachytávajúce toto temné obdobie našich dejín. Zároveň je to aj pamätník približne 16 000 Židom, ktorí seredským táborom prešli a už sa nikdy domov nevrátili.

V Seredi nás privítal dážď. Ten akoby sa snažil ešte dokresliť pochmúrnu atmosféru. Naša cesta múzeom sa začala na prednáške milého pána, ktorý nám priblížil históriu výstavby koncentračných táborov. Zo záznamu sme si vypočuli svedectvo Edity Grosmanovej.

Pýtate sa, kto to je? Bola to jedna z 999 mladých židovských žien a dievčat, ktoré boli práve z budovy našej školy koncom marca 1942 transportované do koncentračného tábora v Osvienčime. Ona bola jednou z približne dvadsiatich, ktorým sa podarilo prežiť viac ako tri roky v neľudských podmienkach až do konca vojny.

Po prednáške sme sa presunuli do druhého baraku, v ktorom sme sa dozvedeli o významných míľnikoch koncentračných táborov. Nasledovala zaujímavá a poučná prehliadka múzea. Každého zaujalo niečo iné – nápisy, obrazy, artefakty…

V predposlednom baraku nám predstavili každodenný život v seredskom pracovnom tábore. Fotky na stenách, imitácie spální, pracovných dielní a školy nám pomohli lepšie si predstaviť každodennú rutinu Židov.

Počas tohto dňa sme sa preniesli späť v čase do temnej doby spred viac ako ôsmich desaťročí. Uvedomili sme si, že je lepšie sa z histórie poučiť, ako ju opakovať.

Petra Pitoňáková, Sára Barloková, Laura Božiková (III. C)

Exkurzia Auschwitz-Birkenau

Študenti 3SA vo štvrtok (27. apríla) navštívili miesto hrôzy Auschwitz – Birkenau. Tento nacistický koncentračný tábor sa stal symbolom genocídy európskych Židov a utrpenia miliónov ľudí, ktorí boli počas II. svetovej vojny prenasledovaní a popravení. Počas rokov 1940 – 1945 tu zavraždili vyše 1,1 milióna ľudí.

„Chladné a pochmúrne prostredie nám diktovalo príbehy o utrpení. Je ťažké predstaviť si, že v Birkenau žilo 90 000 ľudí bez základných hygienických a ľudských práv.“ ( Samo )

„Príšerný pohľad bol na kopy vlasov ľudí, ktorí svoj život skončili v plynovej komore.“ ( Iva )

„Beštiálni kapovia si vymýšľali naozaj originálne tresty za banálne veci, ako bolo jedenie odpadkov, odchod na toaletu bez povolenia, nezapnutý gombík…“ ( Vlado )

„Rudolf Hess, veliteľ tábora, sa pri raňajkách pozeral ako ľudia zomierajú, fascinoval ho dym z pece, kde spaľovali ľudské ostatky…“ ( Marko )

„V nacistickom tábore pôsobil aj ,, anjel smrti“ doktor Mengele, ktorý vykonával svoje neľudské experimenty na tehotných ženách, deťoch, dvojičkách…“ ( Megy )