Anton Baláž vyštudoval v rokoch 1965 – 1970 žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiu sa i naďalej venoval novinárskemu povolaniu, stal sa redaktorom, neskôr šéfredaktorom spoločenského týždenníka Sloboda. Po novembri 1989 bol šéfredaktorom Slovenského denníka. V rokoch 1993 – 1994 pracoval v Kancelárii prezidenta SR, neskôr ako riaditeľ v Mediálnom informačnom centre, a potom v Literárnom informačnom centre. Svoju prvú poviedku uverejnil už v roku 1970 v časopise Mladá tvorba, no prvý román mu vyšiel až v roku 1977. Jeho diela boli preložené do češtiny, nemčiny, poľštiny a ukrajinčiny. V druhej polovici 90. rokov Anton Baláž objavil pre svoju tvorbu novú tematickú oblasť: holokaust slovenskej židovskej komunity a povojnové osudy tých, čo prežili a snažia sa nájsť nový zmysel života. Tragické osudy židovskej komunity sú tematickým ťažiskom vo viacerých rozhlasových hrách a v dokumentárnom diele Transporty nádeje, kde autor mapuje osud povojnových vysťahovaleckých transportov do Izraela.
Fotografie
Prvý transport so židovskými obyvateľmi vojnového slovenského štátu odišiel z vlakovej stanice v Poprade 25. marca 1942. Vlak začal cestu do koncentračného tábora Auschwitz večer o 20:20. Začala sa prvá etapa deportácií Židov zo Slovenska, ktorá trvala do 20. októbra roku 1942. Počas tejto etapy pod názvom Akcia Dávid bolo z územia Slovenska násilne vyvezených 57 752 obyvateľov židovského pôvodu v 57 transportoch.
Pri prvom transporte išlo o 999 mladých slobodných žien a dievčat prevažne zo Šarišskej župy, ktoré tvorili prvý kompaktný židovský transport, ktorý smeroval do koncentračného, neskôr vyhladzovacieho tábora. S 999 dievčatami bol odvedený aj lekár Dr. Izák Kaufmann zo Zborova. Vlak smeroval smerom na Žilinu a Čadcu, až 26. marca 1942 okolo 4:00 hod. opustil územie Slovenska pri obci Skalité smerom na poľský Zwardoň. V ten deň v popoludňajších hodinách ženy z vagónov vystúpili a následne boli podrobené selekcii na rampe.
Zoznam všetkých 999 dievčat je zachovaný a uložený v Múzeu holokaustu v Seredi.
Fotografie
Fotografie
Už po druhýkrát náš projekt svojou účasťou podporil americký profesor Kevin E. Simpson z John Brown University v Arkansase. Pripravil si opäť zaujímavú tému. Prednáška bola venovaná psychológii holokaustu.
Fotografie
Svetoznámy športovec David Unreich pochádzal z Bratislavy. Spočiatku študoval za rabína, no napokon sa rozhodol pre profesionálnu kariéru gréckorímskeho zápasníka. Po predošlých úspechoch v súbojoch od roku 1935 zápasil pod hebrejským menom Ben Shalom. S jeho talentom, výškou 190 cm a váhou 118 kilogramov v Európe už čoskoro nenašiel rovnocenného súpera, a tak v roku 1938 odišiel do Ameriky. K jeho odchodu prispela aj vtedajšia atmosféra blížiacej sa vojny. Do USA za ním postupne emigrovali i šiesti Unreichovi bratia. To šťastie nemali jeho rodičia a jediná sestra, ktorí zahynuli v plynových komorách v Auschwitzi. Na ostro sledovaný zápas so zvoleným zástupcom Tretej ríše nastúpil 22. júna 1939. Športovú kariéru ukončil v roku 1942 s rekordom sto súbojov bez prehry.
1. prednáška – Mgr. Matej Beránek PhD. – Tranzitné tábory počas prvej vlny deportácií
Mgr. Matej Beránek PhD., zo vzdelávacieho oddelenia Múzea holokaustu v Seredi, vo svojej prednáške priblížil poslucháčom, čo sa odohrávalo v tranzitných táboroch počas prvej vlny deportácií. V meste Poprad sa tranzitný tábor nachádzal na ulici Kukučínova, na mieste dnešného gymnázia. Prednášajúci poukázal na klamstvá propagandy Slovenského štátu, ktoré tvrdili že občania idú za prácou na východ krajiny. Boli odvezení do koncentračných táborov, z ktorých sa väčšina z nich už domov nevrátila.
2. prednáška Kevin E. Simpson – Soccer under the Swastika
Prednáška Kevina E. Simpsona, profesora psychológie z John Brown University v Siloam Springs v štáte Arkansas v USA, predstavila málo známu tému futbalu pod hákovým krížom. Dr. Simpson svojim výskumom dokázal, že v koncentračných a pracovných táboroch sa hral futbal, dokonca futbalová liga o trofej. Futbalisti mali v táboroch určité privilégia, no nikdy nemali nič isté…
3. prednáška Mats Tangestuen – Holokaust v tvorbe nórskeho umelca Victora Linda
Mats Tangestuen , akademický riaditeľ Jødisk Museum i Oslo, predstavil vo svojej prednáške dejiny Holokaustu v Nórsku a postavu nórskeho umelca Victora Linda. Na prednáške boli predstavené najvýznamnejšie umelecké diela od Linda ako je dielo Nočný jazdec a rovnako tak jeho najznámejšie performance. Viac o osobe Victora Linda sa dočítate na tejto stránke.
4. prednáška PhDr. Martin Korčok, PhD. – Ženy z prvého transportu
PhDr. Martin Korčok, PhD., vedúci Múzea holokaustu v Seredi, predstavil osudy žien z prvého transportu. Prostredníctvom dokumentárnych video ukážok rozhovorov s preživšími ženami poukázal na hrôzy, ktoré sa diali počas transportov a v samotných koncentračných táboroch. V prvom transporte bolo deportovaných 999 slobodných židovských žien a dievčat zo Slovenska pravdepodobne spolu s lekárom Izákom Kaufmannom. Transport vypravili 25. marca 1942 zo železničnej stanice v Poprade a smeroval do nacistického koncentračného tábora Auschwitz na území okupovaného Poľska. Týmto transportom bola zahájená prvá vlna deportácií židovského obyvateľstva z územia Slovenska.
5. prednáška – Mats Tangestuen – Holokaust v Nórsku a slovenské paralely
Mats Tangestuen , akademický riaditeľ Jødisk Museum i Oslo, predstavil hlbšie tému Holokaustu v Nórsku, začiatky a spôsob označovania a zatýkania židovských občanov. V Nórsku žilo o poznanie menej židovských občanov, ako na Slovensku. Prednášajúci predstavil osudy niekoľkých z nich.
Fotografie z interaktívnej prednášky, pre stredné školy, ktorá sa uskutočnila 6. februára.
Lichtenfeld
Imrich „Imi“ Lichtenfeld (* 26. máj 1910, Budapest, Rakúsko-Uhorsko – † 9. január 1998, Netanya, Izrael) bol pôvodom maďarský žid, žil v Bratislave. Neskôr bol známy ako izraelský cvičiteľ a zakladateľ bojového umenia a systému sebaobrany Krav Maga. Lichtenfeld bol už od mladosti úspešný boxer, zápasník, a gymnasta. Súťažil na národných aj medzinárodných podujatiach a bol šampiónom a členom Slovenského národného zápasníckeho tímu. V roku 1928 zvíťazil na slovenskom šampionáte v zápasení, v kategórií mládeže, a v roku 1929 v kategórií dospelých na šampionáte v ľahkej a strednej váhe. V ten istý rok taktiež získal víťazstvo na národnom šampionáte v boxe a medzinárodnom šampionáte v gymnastike. V prvej polovici 40tych rokov ohrozovali Židov žijúcich v Bratislave antisemitské povstania. Spolu s ďalšími židovskými boxermi a zápasníkmi pomáhal Lichtenfeld v obrane ich židovskej komunity proti rasistickým skupinám. Hneď ako si uvedomil, že šport má málo spoločného so skutočným bojom, začal s vývojom systému techník pre praktickú sebaobranu v život-ohrozujúcich situáciách. Lichtenfeld v Krav Maga zostavil súbor techník z viacerých bojových umení (Karate, Judo, Box…) a zjednodušil ich tak aby sa dali použiť v akejkoľvek situácii a boli postačujúce na rýchlu a účinnú sebaobranu a elimináciu protivníka. V roku 1944 začal s tréningom elitných jednotiek Hagany a Palmach (predchodcami Izraelských obranných síl) v oblastiach, na ktoré bol skutočným expertom: tréning fyzickej kondície, plávanie, zápas, používanie noža a obrana proti útokom nožom. O štyri roky neskôr v roku 1948, kedy vznikol štát Izrael a boli zároveň sformované Izraelské obranné sily, stal sa Lichtenfeld hlavným inštruktorom na zvyšovanie fyzickej kondície a bojovej prípravy týchto jednotiek. V IOS pôsobil približne 20 rokov; počas tej doby vyvinul a zdokonalil svoju unikátnu metódu sebaobrany a boja zblízka – Krav Maga. Potom, čo ukončil svoju aktívnu službu, začal upravovať a modifikovať systém Krav Maga na civilné použitie tak, aby bez ohľadu na fyzickú pripravenosť obrancu bolo možné predísť akokoľvek motivovanému útoku. Aby umožnil prístup k svojim metódam čo najväčšiemu počtu ľudí, založil dve školiace strediská: jedno v Tel Avive a druhé v Netaniji, kde býval. V posledných rokoch svojho života dohliadal na priebeh tréningov, monitoroval tréningové programy a pracoval na ich vylepšovaní a skvalitňovaní.
