Príbeh Heleny Citrónovej
Svet si v týchto dňoch pripomína obete holokaustu. Tatranská galéria v Poprade si ich pripomína umením inšpirovaným láskou.
Peklo 20. storočia menom holokaust si počas druhej svetovej vojny vyžiadalo životy približne šiestich miliónov Židov, v širšom meradle sa počet obetí približuje ku číslu sedemnásť miliónov ľudských životov. Cieľom Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu, ktorý pripadá na 27. január, je každoročne si pripomínať utrpenie obetí ale i preživších a pozostalých.
Priamo uprostred nacistického besnenia koncentračných a vyhladzovacích táborov sa ocitla aj 20-ročná slovenská Židovka Helena Citrónová so svojimi rodičmi a súrodencami. Po transporte Heleny do najväčšieho z nich – Auschwitzu v poľskom meste Osvienčim v marci roku 1942 – sa začal písať neuveriteľný príbeh lásky medzi ňou a dozorcom SS Franzom Wunschom.
Helena bola v tábore spočiatku nútená pomáhať pri búracích prácach, no uvedomovala si, že takto dlho nevydrží. Podarilo sa jej získať oblečenie po inej žene, ktorá pracovala v „Kanade“ (pozn. v baraku, kde sa zhromažďovali a triedili veci väzňov). Keď ďalší deň ráno prišla takto oblečená do baraku, dozorkyňa si ju všimla a za trest mala byť na druhý deň zaradená do trestného komanda, čo znamenalo takmer istú smrť. Zhodou okolností práve v ten deň oslavoval narodeniny rakúsky príslušník SS Franz Wunsch. Dozorkyňa Helenu Citrónovú vybrala, aby mu zaspievala.
Zachránil Helenu aj jej sestru
S plačom vtedy zaspievala nemeckú pieseň, ktorú si pamätala zo školy. Keď skončila, poprosil ju, aby zaspievala ešte raz. Takto sa zrodili city v inak tvrdom, násilníckom srdci mladíka z Rakúska. Zariadil, aby mohla zostať v „Kanade“ a po celý čas nad ňou držal ochrannú ruku.
V čase, keď sa Helena dozvedela, že do Auschwitzu priviezli jej sestru Rózinku s dvomi malými deťmi a smerujú ku plynovým komorám, bola z jej rodiny jedinou žijúcou príbuznou. Helena vybehla počas zákazu vychádzania ku krematóriu, kde ju dostihol Wunsch a naliehal, aby mu povedala, ako sa volá jej sestra. Vbehol do krematória a vyhlásil, že pre neho kedysi pracovala a že ju potrebuje. Deti však skončili v plynovej komore.
Obom sestrám sa za pomoci esesáka podarilo dožiť oslobodenia koncentračného a vyhladzovacieho tábora Červenou armádou 27. januára 1945.
Po vojne sa stretli iba raz
Spočiatku odmietavý, nenávistný postoj Heleny Citrónovej k Franzovi Wunschovi sa v Auschwitzi napokon zmenil na náklonnosť. Po vojne však so sestrou začali nový život v Izraeli a hoci sa ju Wunsch pokúšal nájsť, na jeho snahu nijako nereagovala. Stretli sa len raz, v roku 1972, keď na naliehanie jeho manželky prišla svedčiť na súd do Viedne. Pod vplyvom jej výpovede Wunscha nakoniec zbavili všetkých obvinení.
Príbeh zakázanej lásky mnohých inšpiroval k umeniu
Pohnuté osudy dvoch Židoviek pod ochrannou rukou esesáka sa stali námetom pre vznik rôznych umeleckých diel v zahraničí i na Slovensku.
Tatranská galéria v Poprade v rámci medzinárodného projektu ART & HOLOCAUST pre návštevníkov aktuálne sprístupnila výstavu fotografických panelov od slovenského výtvarníka a umeleckého fotografa Ivana Kelly Köhlera s názvom Rezidencia smrti – Jude osudy. Autor fotografoval priamo v koncentračnom tábore. Svoje sugestívne fotografie v náznakoch vložil do grafických obrazov, kde zakomponoval uvedený príbeh zakázanej lásky.
O Heleninom vzťahu vznikla aj opera s rovnomenným názvom Helena Citrónová. Jej autorom je thajský skladateľ Somtow Sucharitkul, ktorý na jej príprave pracoval päť rokov. Premiéru mala pred tromi rokmi v Bangkoku. Písomnú podobu jej príbehu v roku 2010 dala knižná publikácia Láska v Kanade od chorvátskej autorky Hany Raduličovej. Za dokumentárny film Láska to nebola z roku 2020 izraelská režisérka Maya Sarfaty získala študentského Oscara za najlepší zahraničný dokument.
Helena Citrónová a Franz Wunsch
Zdroj foto: Pinterest
Victor Lind (1940)
grafický dizajnér a maliar
Od roku 1961 usporiadal Lind niekoľko samostatných výstav obrazov, linorezov a drevorezieb. V rámci čiernobielej grafiky pracoval ako s figuratívne prepracovaným formálnym jazykom, tak aj s voľnejšími, experimentálnejšími abstrakciami. Obrazy sa prejavovali voľnejším zaobchádzaním s motívmi, smerom k čisto nefiguratívnemu poňatiu. V rokoch 1965 – 1970 sa sústredil na ko-vovotlač, nefiguratívnu a ešte čiernobielu. Odtlačky boli zhotovené z čiastočne leptaných a čias-točne spájkovaných kusov kovu a železného šrotu. Predstavil aj samotné tlačové dosky ako materiálne dielo s jasným vplyvom Rolfa Nescha. V neskorších metalotlačiach pracoval s obrazovými prvkami v miestnosti. Čiernobiele aj niekoľkofarebné odtiene tvoria pekné variácie bez dramatických kontrastov. Obrázky a názvy naznačujú „kozmické“ skúsenosti a koncept rastu. Od roku 1970 používal sieťotlač ako prostriedok grafického vyjadrenia a v roku 1973 predvádzal sieťotlače a maľby vo fotorealistickom štýle. Obrazy boli maľované čiastočne výraznými lakovými farbami. Na prezentovanie výrazného politického obsahu využíval fotografické techniky, plagát a masmediálne výstupy. Lind pracoval aj s kombináciami rôznych techník, napr. kombinácia sie-ťotlače a maľby. Od polovice 60. rokov pracoval aj s väčšími sklenenými a materiálovými dekoráciami, napr. do Kreditkassen, Oslo.
Vzdelanie
Maliarska škola Bjarna Engebreta, Oslo, NO 1958 – 1959
Statens Handverks-og Kunstindustriskole, Oslo pod vedením Chrisa Dahla, NO 1965 – 1966
Nórska akadémia výtvarných umení, Oslo pod vedením Alfa-Jorgena Aasa, NO 1966 – 1969
Štipendiá a zahraničné pobyty
Vládny cestovný grant 1975 a 1981
Cestuje do všetkých západoeurópskych krajín a Československa, Východného Nemecka, Sovietskeho zväzu, Maroka a Číny
Funkcie, členstvo
Nórska akadémia výtvarných umení, Oslo 1972 – 1980, lektor grafiky
Rada výtvarných umelcov, hlasovacie právo
Gras od roku 1970, člen skupiny
Unge Kunstneres Samfunn, člen predstavenstva a poroty 1968
Asociácie nórskych grafických dizajnérov, člen
Odborná rada pre duševné vlastníctvo, zástupca
Kunstnernes Hus, Oslo 1970 – 1975, podpredseda predstavenstva
Asociácie nórskych výtvarných umelcov v rokoch 1974 – 1975, predseda
Kunstneraksjonen 1976 – 1977, predseda
Magisterský titul v dizajne 1980, skúšajúci
Samostatné výstavy
1962 Horten Art Association
1962 Umelecké združenie Larvik
1962 Umelecké združenie Tonsberg
1964 Umelecké združenie Arendal
1964 Umelecké združenie Sandefjord
1966 Žlč. 27, Oslo
1968 Asociácia umelcov, Oslo
1969 Žlč. 27, Oslo
1971 Asociácia umelcov, Oslo
1973 Oslo Art Association
1973 Žlč. I, Bergen
Dekorácie a diela v zbierkach
Národná galéria, Oslo
Bergenská obrazáreň
Haugesundská galéria
Múzeum súčasného umenia, Skoplje, MK
Národná galéria
Nórska rada kultúry
Spoločnosť Art in the Workplace
Umelecké zbierky mesta Oslo
Gladsaxe Art Library, DK
Nórska umelecká rada, Štokholm
Oregonská štátna univerzita, USA
Bibliotheque Nationale, Paríž, FR
Monumentálne diela
Meirienes Fellesfabrikk, Brevik (nástenná maľba, 1965)
Kreditkassen, Oslo (sklo, meď, mosadz, zinok, 1968)
Stredná škola Holtan, Horten (vitráže,
betónový reliéf, 1969)
Ilustračná práca
Sieťotlače z cyklu Gras 1971
Ocenenia, ceny a ocenenia
2. cena v súťaži na vyznamenanie Sorlande-tovej technickej školy, Grimstad 1969
Kolektívne výstavy
1967 Hostutstillingen, NO
1967 Severská grafická únia, Helsinki, FI
1968 Bienále Internationale de la Gravure, Krakov, PL
1968 Nórske umenie, Odense, NO
1969 Expozícia Internationale de la Gravure, Ľubľana, SI
1969 International Jugend-Festspieltreffen, Bayreuth, DE
1969 Mladá nórska grafika, Thielska Galleri,
Štokholm, SE
1969 Súčasné výtlačky nórskych umelcov, Bradford, GB
1969 – 1971 Sorlandsutstillingen, NO
1970 2. britské medzinárodné tlačové bienále,
Bradford, GB
1970 3. Severské bienále mládeže, Oslo, NO
1970 41. medzinárodná výstava Northwest
Printmakers, Seattle, US
1970 Bienále Internationale de la Gravure, Krakov, PL
1970 Exposition internationale de dessins originalaux,
Rijeka, HR
1970 Four Printmakers, Alonzo Gallery, New York, US
1970 Medzinárodná grafika, Sveagalleri, Štokholm, SE
1970 Mladí Nóri, Liljevalchs Konsthall, Štokholm, SE
1970 Nórska grafika, Kodaň, DK
1970 Norwegische Graphik der Gegenwart, Berlín, DE
1970 Škandinávska grafika, putovná výstava, CA
1970 Škandinávska grafika, putovná výstava US
1971 Nórske grafické umenie, Oregon, US
1971 Premio Internationale Biennale per l’Incisione, IT
1971 Premio Internationale Biennale per l’Incisione, IT
1971 Severská grafická únia, Lund, SE
1972 3. medzinárodné bienále rytiny, Buenos Aires, AR
1972 Bienále Internationale de la Gravure, Krakov, PL
1972 Black and White, Alonzo Gallery, New York, US
1972 Medzinárodné bienále Graphik, Frechen, DE
1973 Expozícia Internationale de la Gravure, Ľubľana, SI
1974 1. bienále Internacional de Obra Y Arte Seriado,
Segovia, ES
1974 2. Intergraphic, Katowice, PL
1974 Bienále Internationale de la Gravure, Krakov, PL
1974 Exposition des jeunes peintres, Musée d’Art
Modern, Paríž, FR
1974 Exposition internationale de dessins originalaux,
Rijeka, HR
1974 Medzinárodné bienále Graphik, Frechen, DE
1974 – 1975 Sorlandsutstillingen, NO
1975 6. Biennal der Ostseestaaten, Kunsthalle,
Rostock, DE
1975 Expozícia Internationale de la Gravure, Ľubľana, SI
1975 Mier 75, Art Gall. Slovenka, SI
1976 Bienále Internationale de la Gravure, Krakov, PL
1976 Exposition internationale de dessins originalaux, Rijeka, HR
1976 Inter Graphik 76, Berlín, DE
1976 Umelci proti rasizmu, Bagdad, IQ
1979 – 1980 Ostlandsutstillingen, NO
1980 – 1981 Hostutstillingen, NO
1981 2. medzinárodné trienále kreslenia, Wroclaw, PL
1981 Exposition Internationale de la Gravure,
Ľubľana, SI
1982 Sorlandsutstillingen, NO
1982 Ostlandsutstillingen, NO
Vlastné autorstvo
Dagbladet, 02.05.1970
Dagbladet, 21.09.1971
Dagbladet, 21.10.1971
Arbeiderbladet, 17.06.1970
Biledkunstneren, Oslo, 1975, zväzky 1, 2, 3 a 4
Arbeiderbladet, 22.05.1976
Dagbladet, 11.11.1976
Lind, Victor, Klassekampen, 24.01.1979
Lind, Victor, Lind, Victor, Profil, Oslo, 1979
záznam v informáciách Unge Kunstneres Samfunn 1972 – 1974
Literatúra
Larvik Morgenavis, 08.09.1962, (ill.)
Tonsbergs Blad, 08.09.1962, (ill.)
Vestfold, 11.09.1962
Ruud, H., v Ostlandsposten, 15.09.1962, (ill.)
Gjengängeren, 19.09.1962
Vestfold Future, 03.02.1964, (ill.)
Dagbladet, 03.05.1966, (ill.)
Morgenbladet, 4.5.1966
Aftenposten, 04.05.1966, (ill.)
Michelet, J. F., vo Verdens Gang, 11.05.1966
Parmann, o., v Morgenbladet, 13.05.1966
Malmanger, M., v Dagbladet, 14.05.1966
Kyllingstad, S., v Nationene, 16.05.1966
Aftenposten, 30.05.1969, (ill.)
Rosseland, I., vo Vart Land, 03.06.1969
Morgenbladet, 31.05.1969
Johnsrud, E. H., v Aftenposten, 09.06.1969
Brun, H. J., v Dagbladet, 10.06.1969
Kyllingstad, S., v Nationen, 10.06.1969
Durban, A., v Morgenposten, 12.06.1969
Register umenia a kultúry 1910 – 1967, Oslo, 1971
Umenie a kultúra, 1970
Umenie a kultúra, 1972
Umenie a kultúra, 1974
Rude, R., Norske grafikere, Oslo, 1973, (iluz.)
Michelet, J.F., vo Verdens Gang, 01.03.1973
Dagbladet, 01.03.1973, (ill.)
Grotvedt, P., v Morgenbladet, 08.03.1973
Roed, H., v Arbeiderbladet, 08.03.1973
Kyllingstad, S., v Nationen, 12.03.1973
Johnsrud, E. H., v Aftenposten, 12. marca 1973
Bergens Tidende, 1.11.1973, (ill.)
Dagen, 1.11.1973, (ill.)
Morgenavisen, 1.11.1973, (ill.)
Flor, H., v Bergens Tidende, 14.11.1973, (ill.)
Flor, H., skupina Gras 1970 – 1974, Kontrast, Oslo, 1975
Flor, H. (ed.), súčasní nórski grafici, Oslo, 1979, (iluz.)
Johnsrud, E. H., Sorensen, G., Gulliksen, B. M., Nórska maľba 70. rokov, Oslo, 1980,
Veľká nórska encyklopédia Aschehouga a Gylden-dala, Oslo, 1981